Rejdová

Pod Stolicou leží jedna dedyna,
na tom svete iba jedna jedyna.
Z verchov hučia zimňe vody do dola,
ej predkove jej dali meno Rejdova.

Tá Rejdova to dedyna prastará
mala právo od samieho cisára.
Začína tam voda a končí chleba,
ej našo piesne slišno až hin do neba.

V tej Rejdovej kolíska moja stála,
Tam me moja mamička vychovala.
Zavčas rána kukučka mi kukala,
ej ovečka mi zo zvončokom brinkala.

Rečujemo jak nas mat naučila,
spievamo si či je dyžď a či chviľa.
Pokym z dolin tečie zimná vodyčka,
ej nezahyne ta rejdovská piesnyčka.